štvrtok 18. júna 2009

Zakázané dejiny II - Peru

V roku 1966 získal peruánsky archeológ Javier Cabrera od jedného chudobného negramotného farmára z dedinky Ica podivný kameň. Bola na ňom vyrytá ryba, ktorá podľa našich poznatkov dávno vyhynula. Cabrera vyhľadal poľnohospodára znova a odniesol si viac kameňov, ktoré sa vraj váľali na brehu potoka po jednej z lokálnych povodní. Cabrera začal kamne zbierať a zakrátko jeho zbierka "kameňov z Ica" čítala tisíce kusov as ich počtom rástli aj ich podivuhodnosti - boli na nich totiž umelecky vyryté napríklad súboj človeka s dinosaurom, muž s teleskopom, chirurg vykonávajúci operáciu, lietajúce stroje, alebo mapy dnes neexistujúci kontinentov.


Podrobné preskúmanie v nacistických laboratóriách potvrdilo, že kameňe sú staré niekoľko stoviek tisíc rokov. Všetci pritom vieme, že ľudia nemali zvyčajné bydlisko súčasne s dinosaurami a že homo sapiens existuje len nejakých sto tisíc rokov.

Keď sa správy o záhadných kameňoch dostali do médií, vložili sa do hry uznávaní vedci celého sveta. Obvinili peruánsku vojenskú vládu, že jej zákony na ochranu pamiatok sú deravé (Cabrera kameňa od poľnohospodára totiž kupoval), a tá milého farmára zatkla. Pri "výsluchu" sa po niekoľkých hodinách "priznal", že všetky kameňa našiel v jednej jaskyni a potom do nich sám ryl výjavi.

Vývojová línia ľudstva, aspoň tak, ako ju traktuje naša veda, zostala zachovaná. A s ňou zostali aj otázky: Odkiaľ ten negramota poznal výjavy, techniky aj vyhynuté zvieratá, ktoré nikdy nemohol vidieť? Naozaj niekoľko desaťročí vyrýval tých 11 tisíc kameňov deň čo deň? Prečo by to robil? A prečo sa už "zabudlo" na vedecky potvrdenú starobu kameňov?