Postavili Sfingu v Gíze starí Egypťania pred štyrmi tisíckami rokov, alebo ju má na svedomí staršia úplne neznáma civilizácia? Čo vlastne vieme o dejinách ľudstva?
Koncom 90. rokov minulého storočia si americký amatérský egyptolog John Anthony West všimol, že podstavec, na ktorom v egyptskej Gíze leží telo proslulého leva s ľudskou hlavou, nesie stopy vodnej erózie. Zvláštne bolo, že na okolitých pyramídach, ktorých vznik je datovaný do rovnakej doby, nič také nie je. So svojimi pozorovaniami sa zveril geologi Robertovi Schochovi.
Vyrazili spolu do Egypta a Schoch po dôkladnom skúmaní priamo na mieste súhlasil s Westovým názorom - voda sa v tejto dnes vyprahlej púštnej oblasti nachádzala asi deväť tisíc rokov pred naším letopočtom, a Sfinga je teda približne dvakrát staršia, než sa doteraz predpokladalo. Podivné na tejto teórii je snáď len to, že by ju musela postaviť civilizácia, o ktorej vôbec nič nevieme. Proste odkadesi prišla, vysochala sfingu, nič iného po sebe nezanechala a zase tajuplne zmizla.
Malí Egypťania sa v školách učia, že sú hrdými potomkami staviteľov sfingy a pyramíd a na tomto dedičstve je založená celá filozofia dnešného egyptského štátu. Preto po zverejnení podivnej teórie o vodnej erózii, ktorá by fakticky prepísala dejiny, zavládla ľahká panika a obaja americkí bádatelia boli z Egypta promptne a viac menej v tichosti vyhostení.
V roku 1993 však americká televízna stanica NBC odvysielala o novej teórie dokumentárny program, ktorý odštartoval lavínu protestov. Do ich čela sa postavil šéf egyptského úradu na ochranu pamiatok Zahí Hawás a po bok sa mu postavil egyptolog Marc Lehner, ktorý je považovaný za najväčšiu svetovú kapacitu práve na Sfingu. Schocha rýchlo obvinil z "ignoranstva a bezcitnosti", čím spor z profesionálnej roviny zhodil do roviny osobnej a o skutočnostiach sa ktokoľvek odmietol baviť.
Presne v tomto duchu sa následne uskutočnila konferencia o veku Sfingy, na ktorej sa zišli Hawás, Lehner a Schoch a na ktorú Westa nepustili, pretože je amatér a nemá náležité akademické vzdelanie. Skutočný vek Sfingy je teda ďalej nejasný, ale napriek tomu to expertov netrápi.
Pred časom mi to potvrdil aj náš predný egyptológ docent Břetislav Váchala: "To říkali geológovia, ale egyptologové to neprijali. My sfingu datuje ešte do doby štvrtej dynastie Ráchefa, teda stavajúci prostřední gízské pyramídy. "
Nič sa teda nedeje, ale otazníky zostávajú. Prečo sa egyptologovia bránia dôkladnému prevereniu tejto tézy? Boja sa, že by sa kvôli novému dátumu vzniku sfingy zatiaľ uznávaná časová línia vývoja civilizácií zosypala ako domček z kariet? Naša veda tvrdí, že všetko začalo v Sumeri nie skôr ako štyri tisícročia pred naším letopočtom a že predtým žiadna vyspelá civilizácia neexistovala. Koniec diskusií. Akékoľvek spochybnenie tejto teórie by totiž archeológiu aj históriu ako vedeckú disciplínu premenilo na úplne zbytočnosti. A navyše, vzhľadom k tomu, že teória "kultúrnej evolúcie" je úzko spätá s evoluci Darwinova, hrá sa naraz o veľa.
Možno tým teda vysvetliť, prečo dnes radšej prehliada množstvo faktov, anomálií aj nevysvetlených skutočností? Možno áno a nedeje sa tak len v Egypte.
Odkazy:
Príspevky
